Dragan Ladislav Gradecki – Zmrd

Doba od prveho telefonatu po prevzatie zasielky je u mna definovana ako strateny cas. Neviem sa na nic sustredit, nic mi nenapadne, myslim len na to jedno. Prerusenie…
-Pamatas si ako si mi povedal, ze som jeden z najinteligentnejsich ludi v tvojom okoli?
Dnes necakam sam.
-Stale si za tym stojim.
-Napriek tomu, ked sme sa takto doplnali pri cakani volakedy, ked sme spolu hravali sach, vies ze som sa mal od teba co naucit?
-Heh, dik.
-Ne, to neni vystruhana pseudopochvala alebo ritolezectvo, ne, kamo, ozaj som od teba co-to pochytil.
-Co take?
-Kde zacat… Pacil sa mi tvoj optimizmus, usmev, ktorym si narozdiel odo mna nesetril, obcas sice sileny a nuteny, no dnes to viem vyuzit aj ja.
-Kiez by mi z toho optimizmu zostalo viac…
-Dalsia vec, na mile som obchadzal tvoje sebalutovanie.
Prechadzam do utoku. Sofer a kontribuent do nasho meth budgetu na dnesny den spozornie.
-No tak… To bol len for. Bol to for, David.
-Tak for, hej?
-Hej, bol to for, len obycajny for.
Nasuchori sa, zapali si malbac, lajtku, pootvori okno na svojom Seate, odpluje si von oknom.
-Bol to for, no… Nevysiel, sorka.
-Sorka, smolka… Pojebal si si to.
Spoza rohu prichadza Hugo. Zastavi sa pri soferovom okienku, posunie nam obalku, David mu zaplati, Ha ide dalej. Ani na kus reci sa nepristavi. Nestojime mu viac ako za pozastavenie, pocas ktoreho pride k vymene 30 za 5. Ked to dame do odmerky, je tam len nieco viac ako styri, ale ak to je to co predvcerom, safe. Medzicasom som sa stihol vyspat, takze nasledne naplanovany raus ma urodnu podu a ma aj svoj zmysel. Trojdnovy si to ani moc neuzijes, znas…
-Neurazis sa, ked ta slusne poprosim, aby si vypadol z mojho auta?
Spyta sa ma David hned potom, co si podelime dnesny ulovok. Ratal som s tym, ze bude chciet pokecat a ochotne ma hodi domov, no ani naskytnuta situacia mi nerobi problem. Dvadsat minut pesej chodze k nasledujucej destinacii mi neuskodi. Rozlucim sa, checknem ci som si nieco nezabudol a vydavam sa smer fotrovci. Prechadzam sidliskom, ktore sa postupne meni v rodinne domceky. Zdravim susedu, co venci cokla, spatna reakcia nulova. Asi prepocula. Alebo ignoracia. Alebo nieco tretie, bohvie, co jej leti myslou. Druhy pokus.
-A Matus, ako sa ti dari?
-Dobre, pani suseda.
-Co mas den volna? Ides pozriet rodicov?
-No, ked uz som tu, tak ich idem pozriet. Vy sa mate ako?
-Pomalicky.
A tak dalej. Pozerame do zeme, ona o niecom plka, prejde okolo nas policajne auto, trochu mi cukne arschloch, idem radsej do bezpecnej zony u nas doma.
Destinacia > mama a tato
Zvonim, kluce mi racili zobrat. Za dverami sa niekto suchtavo blizi ku mne. Mama.
-Matusko, vitaj, pod dalej.
Otaca sa mi chrbtom a ja ju nasledujem dnu. Ponukne mi moje papuce, zavesim si bundu, nasledujem ju do kuchyne.
-Spravim ti kavu alebo caj?
-Kavicku by som si dal.
-S mliekom?
-On pije bez, vstupi do kuchyne otec. Odklada si okuliare na citanie a prejde mi rukou po siji, aj ked zrovna sedim. Vstanem, on len naznaci gestom, nech sedim dalej.
-Cau tati.
-Cau cau, co ti dosli peniaze?
-Heh, vyjdem nejako.
Polozim na stol male balenie bonbonov. Mame ku dnu zien.
-To si nemusel. Pekne od teba.
-Nemusel, ale mohol, dolozi za mna otec.
Mama sa potesila, to je hlavne, tak treba zacat. Ospravedlnim sa a idem si na hajzel prasknut. Jedna dobre merana ma zostreli z mojich vysin, v ktorych som sa nachadzal v kuchyni. Som spat v hre. Otec sa obsmieta za dverami a sonduje ci ozaj seriem alebo len naoko.
-Obciansky si si na zachode nezabudol?
-Haha.
Mama ho nechava do mna rypat. Otec sa vrati do svojej pracovne, ja prebehnem mame kabelku a pomozem si k trinastim eckam. Vsetko pekne vratim, raz urcite…
Sedim si s mamou, pijem ciernu kavu, rozpravam bajky, nechavam veci masirovat moju posramotenu existenciu. Meliem a meliem, odrazu si k nam prisadne otec. Sleduje moje pohyby, to ako sa mi trasu ruky, pozrie na popolnik, za polhodku tretia, rengenuje ma pohladom, tento clovek do mna ako jediny vidi. Vlastne nie ako jediny, jedina je mama, u ktorej mam nejakym zazrakom nekonecno pokusov, jedina mama do mna nevidi. Inac som priehladny, transparency international by ma mohla pouzivat ako case study pre novych dobrovolnikov. Tuto tento piker teraz klame takto, tu to zas lubi hrat na toto, naucili by sa pri mne rozne metody ako odhadovat nerovnu a falosnu hru, ktoru potom aplikujete na spravanie verejnych cinitelov. Otec ide do mna.
-Pocuvaj ma sem, ty fetacky nimand. Zbal si svoju bonbonierku a zmizni odtialto! Kym ti pekne vravim! posepne mi pri stole.
-Nerozumiem ti… hram to na blbeho.
-Dobre mi ty rozumies. Padaj odtialto, teraz hned!
Bonbonieru a kavu nechavam a idem si po svojom. Nepotrebujem sa s nim hadat a dostat na drzku.
Ze ja musim tym pikom vsetko posrat. Vela ludi pozna svoj zivotny problem. Niektori z nas su lenivi, ini vela slopu, podaktori su len od prirody blbi. U mna sa vsetko mota v priestore vymedzenom tromi hlavnymi osami. Pervitin, klamstva, premenlivost. V jeden den vam viem povedat, ze vas milujem, poziciam si od vas dvacku, ktoru nemam v plane vratit, za nu sa pred vami nafukam, pozvete ma na pivko, rozlucime sa v dobrom a do polhodiny na vas nakydam, aky ste povl a co mi na vas vsetko vadi. Som proste charakter. To bez debaty.
Vletim do knajpy, nikoho nepoznam, vezmem si desinku a poldeci, viac nemam v plane vypit, sadnem si k oknu a pofajcujem. Kopnem prcka, trochu ma strasie, stary dobry lesny dych. Zapijem pivom, dofajcim filipmorisku, zobral som si kratke, vo vrecku ma laka dat si na tychto smiesnych veckach druhu. Vsetko ma svoj cas. Dopijem pivo, vsimnem si, ze v telke ide stoke city – leicester. Mozno pohar, uz si nepamatam kde je teraz stouk. Dvihnem svoju tlstu rit a idem von, vo dverach stretavam stareho znameho Chrisa, american, ktory s nami vyrastal. Aj po patnastich rokoch na Slovensku ma silny prizvuk, je niekde z Connecticut, ked sme spolu kecavali, vzdy som si prial, aby ma pozval aspon na jedny prazdniny k sebe domov. Ze ide pozriet lestr, v tom case v tabulke prvi. Tak si zasadneme spat k pivu, k debate o jeho zene, len tak pritakavam, nezaujimaju ma ine zeny ako tie, po ktorych pozeram ja. Vase problemy, vase sracky! Chris ma kvoli manzelskym problemom chut na pivne preteky. Spomeniem si na jeden track od vladimira, kde je miky vorel oznaceny za znameho doktora oriona – kdyz platis. Vyhovaram sa na to, ze mam uz len euro, on par kol zaplati za mna, z krcmy vyliezame az za tmy, dni su sice zatial kratke, no nakupene mame poriadne. Chrisova zena Betka vraj vypadla k rodicom, tak v zelovoci doplnime zasoby, carryout, nove slovicko, co som sa naucil od amerikanca, sedim zrazu vo foteli a delim to, co mi v obalke ostalo, na stole.
-In my homeland, the government and many institutions spend a lot of money on fighting meth, you know…
To ale neznamena, ze si neda. Neviem, ci mam naladu na to pocuvat amatera plkat a rozoberat otazky prameniace z jeho vnutra, tak mu poviem, ze serme na to. On ze okej. Dopijem pivo a volam Anci, ci je niekde v okoli. Ze je doma. S nou sa podelim ochotne. Navyse neviem moc dobre po englishsky, tak si vyberam damsku spolocnost. Bye bye Chris…
Druhykrat za den ma obide to iste policajne auto. Chmurne pohlady spolusediaceho si ma premeraju, stiha to za ten kratky cas, co ma obidu. Ja pohlad sklopim, neopatuvavam ho panu prislusnikovi. Jedna vec je chutzpah, jedna vec je ulicna arogantnost a provokacia s jeden aj daco vo vrecku. Anca zbehne dole, ze nema love ani na cigy, co ma nasere, lebo som si od nej chcel pozicat dvacku do mesta.
-Ani desku mne naspat?
-Ne. Mas to?
-Nemam to.
-Smrdis od chlastu.
Anca si odkraca domov, ze ked to nemam, tak moze jebat. Vraj si pise s nejakym cavom na pokeci, ze ked nieco zozenie, ozve sa. Anca neni typicka kurva. Nema profil na zafo, nema pasaka, len obcas si prizve nahodnu promiskuitnu znamost z azetu. Mozes toto aj tamto, za dve kilka aj celu noc. Bez gumy plus dvacka. Takto si privyraba a obcas si zaslape, ved ostatne, ked nechodime do prace a z niecoho opicku krmit musime, tak to chodi aj takto. Anca neslape, Anca len tak kraca, au do pici. Raz mi dlzila vacsi obnos tak som si s nou zalaskoval, nikdy viac. Ani neviem na kieho frasa sa s nou este zahadzujem. Volam teda ine cislo…
-Prave som ti chcel volat, bol som s Hugom, sme tu s Igorom u mna.
Prejdem tri bloky, som pri detskom ihrisku, prejdem nim, na konci zahnem dolava a prezvanam. Vyhodi mi z balkona sacok, ktory pristane na kriku, doskriabany si pipacom otvaram vchodove dvere a kedze vytah absentuje, slapem si to hore na piate. Schody beriem po dvoch.
-To su nam ale hostia, vitaj.
-Vitaj a nic nepytaj, pripaja sa Igor a ukazuje na jednu drevorubacsku na stole. Ta je pre mna.
-Co ste vyhrali eurojackpot, sedlaci?
-Blabla, dosiel dochodok mame.
Interny vtip, to si tak hovorime medzi sebou, akoze okradame starousov, aby sme mali na p. Akoze.
-Bol volit alebo nebol volit?
-Nebol volit.
-Spravne. Nebol volit.
-Pikeri volit nemozu, hehehehee.
-Ze da sa to aplikovat aj na vas, pan Hemsky?
-Ze o tom nic neviem.
Do desiatich minut necitim ziaden chlast v mojom tele. Sedim tentokrat v inej sedacke, vedla mna teply Igor, pan Hemsky sedi na zemi a opaluje sklo, chlapci maju vela a idu si dopriat. Svoju zaloznu tym padom zatajim. Chalani pozeraju nejaky seversky film, lepsie povedane Igor bez slova, okrem uvodneho zvitania, ktore sa nerata, nespusta oci z telky. Pan domaci mi poda sklo, fakt neviem ci este chcem. Odmietnem. Som nastreleny az no. Otvorim si plesku kozla, dam si dva glgy a cakam co sa bude diat. Hemsky taha, Igor taha, ja netaham. Potim sa a hlavou mi idu chmurne myslienky. Na to ako som obtiahol mamu, ako som bol drzy k Davidovi, ako som bol neuprimny k Anci. Odjebem sa do kuchyne, zapalim si poslednu cigu, co mi ostala, aj tak mi nechuti som prefajceny. Som hajzel, co nema svedomie a ked sa teraz pohlo, som mimo. Dvihnem sa, rozlucim sa, Hemsky ma ide dole vyhodit. Bez slova. Nechce rusit susedov, aj ked im obom hore huci telka von oknom.
Prejdem okolo toho isteho auta tretikrat a modlim sa aby ma policajti checkli. Auto pomaly zastane.
-Dobry den, policajna kontrola.Vyprazdnite obsah svojich vreciek.
Prial som si, aby ma zhaftli, aj tak mi tep vystreli na dobrych 100.
-No co, co sme si dnes dali? Uhanate ulicou rychlejsie nez auta.
Nedam im nic. Mam to schovane v trenclach. Rutinna kontrola, aj ked som na plech, nic mi nezmozu. Nechavaju ma odist. Normalne ma to naserie, ale prijimam to tak ako to je. Zmrd si vykracuje dalej, nevediac dokedy mu tento stalemate modus operandi vydrzi.